Ochranári ju premiestnili do blízkej orangutanej rezervácie, kde sa Pony čoskoro zotavila, a dokonca si zvykla aj na mužského opatrovateľa, z ktorých už vôbec nemá strach. Naopak sa cíti dobre v akejkoľvek spoločnosti. Návrat do divočiny je však úplne nemožný vzhľadom na to, že od narodenia vyrastala v zajatí a chýbajú jej základné inštinkty prežitia.
Majiteľke nevestinca bolo dovolené, aby Pony raz mesačne navštevovala. Tým sa malo zabrániť prípadným nepokojom zo strany dedinčanov. Avšak orangutanka, kedykoľvek uzrela svoju bývalú paničku, začala hlasno kričať. „Musíme zvýšiť ostrahu a zabrániť ďalším návštevám,“ uviedla Michelle Desilets.
