Kollár vidí zmysel v znížení mobility na minimum. Tvrdí tiež, že je dôležité, aby zdravotníctvo šetrilo materiálne, personálne, finančné aj psychické sily. Testovať by sa malo podľa jeho slov v ohniskách nového koronavírusu. Poukázal tiež na to, že rizikový je nebezpečnejší britský kmeň nového koronavírusu či chladné počasie, preto nepovažuje za správny krok, aby sa pri celoplošnom celonárodnom testovaní stretla “masa ľudí”. Poznamenal však, že s týmto sa s ministrom Krajčím ani s vládou nezhodujú.
Premiér Igor Matovič sa včera vyjadril, že lockdown nefunguje. Dôvodov môže byť viac. Na jednej strane sú to výnimky, ktoré ľuďom dovoľujú pohybovať sa, na strane druhej je to aj neschopnosť si dodržiavanie opatrení vymôcť. Mnoho ľudí opatrenia nedodržiava, rovnako vedci odporučili pravidelne testovať vo veľkých firmách (2-3-krát týždenne). Pokiaľ sa nezníži mobilita, lockdown nezafunguje.
Plánované celoplošné testovanie v súčasnej epidemickej situácii nepovažuje komora za prostriedok, ktorý pomôže zvládnuť pandémiu. „Naopak, skôr sa obávame, že pri ňom môže dôjsť k ohrozeniu zdravia našich občanov, a to nielen vzhľadom na počasie, ak si uvedomíme, že by mali dlhé hodiny čakať v mrazoch, ale aj na fakt, že zápasíme s novou, oveľa infekčnejšou formou vírusu,“ pripomenula SLK.
SLK je za cielené testovanie, ktoré by sa realizovalo v ohniskách nákazy, vo veľkých podnikoch, v domovoch seniorov, na školách a v zdravotníckych zariadeniach. „Zároveň navrhujeme, aby štát podľa kapacitných možností vyčlenil mobilné odberové miesta pre vyslovene suspektných pacientov, aby nedochádzalo k miešaniu ľudí. Rovnako je dôležité pokračovať v tvrdom lockdowne minimálne do 24. januára,“ navrhuje SLK.
Dobrou správou podľa šéfa komory je očkovanie. Problémom je však nedostatok vakcín. Kollár v tomto smere vidí veľkú úlohu diplomacie. Výber tých, ktorí sa budú očkovať, by sa podľa neho mal zmeniť. Očkovať by sa mali začať najstaršie a najrizikovejšie skupiny. Pripomenul, že od 18. januára by sa mali zriadiť mobilné očkovacie jednotky, ktoré budú chodiť do terénu. Problematické môže byť transportovanie očkovacej látky od spoločnosti Pfizer.
Predstavitelia rezortu zdravotníctva a SLK hovorili aj o zvýšení PN. Lekári, ktorí sa nakazia pri výkone svojho povolania ochorením COVID-19, prípadne ich rodiny v prípade úmrtia lekára, by mali byť odškodnení, a to aj spätne. SLK bude žiadať, aby sa štát postaral o tých zdravotníkov, ktorí sú priamo v ohnisku a v ohrození života a zdravia. Komora žiada aj 100-percentnú dávku v čase PN, ak sa lekár nakazí ochorením COVID-19, a to od prvého dňa. Rezort zdravotníctva dal podľa Kollára prísľub, že bude tieto otázky riešiť.
