Bol to len ďalší obyčajný deň v týždni. Žena išla do supermarketu do oddelenia hračiek. Hľadala niečo k narodeninám pre svoju neter.
Zamyslená si prezerala regály plné bábik oblečených v prekrásnych šatách. V očiach ženy sa odrážala ružová farba. Dobre vedela, že jej neter bude tým najšťastnejším dievčatkom na svete, keď dostane k narodeninám svojou vysnívanú bábiku. Náhle jej pohľad padol na 10 až 11-ročného chlapca, ktorý si tiež prezeral bábiky. Nemohla od neho odtrhnúť zrak. Žena pomaly kráčala smerom k chlapcovi.
V chlapcovi niečo, čo ju zaujalo aj keď navonok sa od ostatných v ničom neodlišoval. Spod čiapky mu vykukovali hnedé vlasy, mal oblečené obyčajné džínsy, ktoré neboli najčistejšie a obuté staré topánky. Bolo na ňom niečo neskutočne smutného. Vedel, že žena stojí vedľa neho, ale predstieral, že si so záujmom prezerá bábiky. Tiež sa pozeral na Barbie. Okolo rukávu mal uviazanú ružovú stužku. Žena premýšľala, čo asi tak môže znamenať. Prečo by si chlapec chcel kúpiť bábiku a mal okolo rukávu uviazanú ružovú stužku?
Nevydržala to a spýtala sa chlapca, či mu nemá podať bábiku z najvyššej police. Hľadala nejakú výhovorku, len aby sa mohla s chlapcom porozprávať a dozvedieť sa viac. Zdalo sa jej, že je myšlienkami niekde veľmi ďaleko …
Keď sa na ňu pozrel, zasiahol ju neskutočný smútok v jeho očiach. Nebol to pohľad dieťaťa, ktoré túži po hračke, ale nemá na ňu peniaze. Bol to pohľad dospelého, ktorý zažil neskutočnú bolesť.
– Chcem tú bábiku kúpiť pre svoju sestru, ale nemám toľko peňazí. – povedal. Žena nevedela, čo mu na to povedať a tak len rýchlo povedala, že Ježiško na ňu na Vianocie určite nezabudne a presne takú jej prinesie.
– Ale Ježiško jej nebude môcť tú bábiku priniesť. – Chlapec sa na ňu pozrel tým najsmutnejším pohľadom, aký kedy u dieťaťa videla. Bála sa zadať ďalšiu otázku, ale premohla jej zvedavosť.
– Kde je tvoja sestra?
Článok pokračuje na ďalšej strane.
