V OBCHODE JE ZLÁ ATMOSFÉRA
„Samozrejme, tento tlak mnohé/mnohí z nás znášajú veľmi ťažko. Na pracovisku je dusno a zlá atmosféra. Naháňame sa ako takí blbci! No nakoniec, keď sa otvárajú brány nášho obchodu, stojíme pripravené/pripravení na svojich oddeleniach (popritom sa ešte snažíme stihnúť to, čo sa za tú hodinu nedalo). Prichádzajú prví zákazníci. Samozrejme 1 000 druhov syru, ale on sa rozčuľuje že práve ten jeden nie je. Tak sa snažím a utekám mu ho teda nakrájať. Vraciam sa za ním, „ďakujem už ho nechcem, dlho vám to trvalo „. Podotýkam – otvoriť, nakrájať, priniesť +- 10 minút. Vážne?!“
PREDAVAČI SÚ LEN ĽUDIA
„Nevadí deň sa ešte len začína, snáď niekto ocení aj túto našu snahu. Všetci už máme zaužívané, že ŠTVRTOK, PIATOK, SOBOTA necháme v práci aj dušu. Od rána do večera naprataný obchod. Za pultom s mäsom čaká na obsluhu aj 30 zákazníkov na jeden šup. Sme 3. Jedna odchádza na prestávku, tie nenávistné pohľady na nás, že ako si vôbec dovolí jedná z nás ísť na prestávku. Milí naši páni… Ehm teda zákazníci TIEŽ SME ĽUDIA – SME SMÄDNÍ, HLADNÍ, UNAVENÍ, BOLIA NÁS NOHY a áno tiež CHODÍME NA ZÁCHOD. Dobre, takže zostávam tam sama na oddelenie salámy, šunky, klobásy, syry, šaláty, údeniny… Áno lietam tam ako handra, nesledujem dianie okolo mňa, Tak prepáč, že som si JA NEVŠIMLA, že akurát TY si bol na RADE!“
ĽUDIA SÚ NEOHĽADUPLNÍ
„Stačí mi to povedať slušne! Nemusíš hučať! A keď už teda na mňa nahučíš, pristúpim ku tebe, nech si pýtaš POZERÁŠ JAK BACIL DO LEKÁRNE, LEBO NEMÁŠ EŠTE VYBRANÉ! Akože, tak načo tá scéna??? Načo idem do obchodu (o ktorom viem, že tieto tri dni je tam vždy plnka) keď nemám čas ??? Takto to ide 8 hodín vkuse. Padne čas na moju pauzu. Po prejdení z môjho oddelenia na spoločenskú miestnosť má zastaví ešte 30 ľudí, a keď neviem na ich otázku odpovedať, sú celí bez seba, ako to, že ja neviem a neovládam všetko, čo sa nachádza v našom obchode… Ani lekár neovláda všetky operácie a choroby sveta.“
NADÁVKY A STRES
„Sadnem si už na prestávke zapálim cigaretu a jediné, na čo sa zmôžem, je sedieť a vychutnať si to ticho! Prichádza večer naša infáčka, žiada nakupujúcich, nech sa začnú poberať ku pokladni, za pol hodinu zatvárame. NIE! JE 20:50 TAK JA SI MUSÍM ÍSŤ EŠTE KÚPIŤ SYR (samozrejme, že ten, čo už nie je a ja mám už stroje umyté). Pekne sa ospravedlním a zaprajem pekný zvyšok večera, samozrejme, za moje slušné chovanie dostanem vynadané, v tom najhoršom si odnesiem ešte nejaký titul typu „pi*a, dr*nutá, choď do pi*e“ a podobne!“
„Konečne!!! Je tu koniec!!! Zatvorili sa brány, ešte rýchlo všetko upratať, umyť, potriediť, vymeniť, očistiť A IDE SA DOMOV. Pre mnohé posledný deň, pre iné ešte len ten prvý. No už teraz sa cítime tak, že zajtrajšok asi ani nepríde. Ak si sa dostal až sem verím že si aspoň trošku pochopil, že nie všetci sme BEZ CHYBY ! Že ani nie sme stroje. Že máme tiež nejaké povinnosti. Snažíme sa. Dávame vám každému pár minút nášho času. Mňa táto práca baví, IBA ma mrzí, že musíme trpieť, lebo akurát ten sortiment, ktorý chcete vy, nemáme! Že musíš čakať o 2-3 minúty dlhšie, a keď sa ti zachce, môžeš nás kľudne poslať aj (veď viete kam), lebo ste nastavení tým dr*nutým systémom, že VY ste NAŠI páni!!!“
