Gýč ako bič
Snehobiely mercedes zaparkovaný na zasneženej príjazdovej ceste u jedného z najluxusnejších hotelov (je tam len jeden, je to celkom jednoduchá voľba, pozn. Red.), Prípadne nablýskané bentley, kde je na prednej kapote vyryté Rytmus King …
… ste „nápadití“ a svoju babu vezmete, ako inak než biznis triedou, u čoho sa pätnásťkrát vyfotíte, na Maldivy. Wow. Spadla nám všetkým sánka. My sme nikdy nevideli more ani palmu, nieto kokos so slamkou! Čo ale robiť vo chvíľach, kedy je v tropickom raji zamračené a žiadny filter vám modrú oblohu a vodnú hladinu nevykúzli?
Počítať lajky, objednať si na bare nealko Piña Colada, čerstvý kokos a so slnečnými okuliarmi na očiach čakať, že sa vyčasí!
Slon v porceláne
Vrbovský sa síce stále snaží tváriť, že v tom „vie chodiť“, opak je pravdou. Je to stále ten ustrašený malý chlapec zo sídliska, ktorý zúfalo kope okolo seba.
Zdravo sebavedomý muž nepredvádza to, čo robí slovenský raper. Ťažké detstvo? Ťažká mladosť? Bolestný vzťah s niektorým z rodičov? Nech je dôvodom Rytmusového správania čokoľvek z uvedeného, alebo sa ako idiot chová bez príčiny, začína to nudiť rovnako ako úbohá slovná zásoba a kŕčovité ukazovanie majetku.
Pozor by si mal dať aj na vety typu „Cítim, že som pripravený na úlohu najlepšieho otca“. To je najlepší spôsob, ako sa ním nestať, navyše vám tieto kecy potom každý ometie o hlavu …
Iba pózy robia majstrov
„Na všetko som si zarobil sám,“ chváli sa Patrik. Áno, je to ťahúň a snahu aj usilovnosť mu nemožno uprieť, to všetka česť. Dostať sa z biednych pomerov za volant luxusnej káry a po boku mať nemenej luxusnú kočku, to by chcel (takmer) každý.
Chápeme, že niekto musí suplovať amerických raperov, keď tu nemáme černošské geta ani toľko pálčivých spoločenských problémov ako v USA. Že sa musia raperské elity vyrobiť akosi umelo.
Nešlo by to ale trochu inak než ako Vrbovský, ktorý namiesto pozdravu hovorí: „Čo ti j*be?“
Na základke, keď chcete urobiť dojem na dievča, dobré, ale v štyridsiatich rokoch?
Mlčať zlato, jednoducho držať hubu
Keď vyrastáte v ťažkých pomeroch, alebo proste len trpíte nejakými psychickými problémami, musíte sa stále hlásiť o slovo a zúfalo na seba upozorňovať. Neistotu maskujú za vodopád sprostých slov a argumentačné prázdno za batériu urážok.
Ani jedno z toho Rytmus nemá potrebné, k obidvom sa pravidelne uchyľuje. Je to škoda, robí tým hanbu nielen sebe, ale aj svojej milovanej.
