Jednoducho povedané, pri užívaní antibiotík dochádza k rozličnej štruktúre bunkového mikrobiómu a tá vedie k zmene očakávanej dlĺžky života. Výskum bola zverejnený v časopise Cell Reports.
Štúdia je úplne prvou na svete, ktorá skúmala dlhodobé účinky vystavenia normálnych zdravých myší antibiotikám v ranom veku, pričom ich sledovali v rámci celej ich dĺžky života. Vedúci výskumného projektu profesor David Lynn potvrdzuje, že predchádzajúce štúdie, skúmajúce príčinnú súvislosť medzi črevnou mikroflórou a dĺžkou života, boli do značnej miery obmedzené na bezstavovce a myši so skrátenou životnosťou v dôsledku genetického nedostatku.
„Toto je prvýkrát, čo sme monitorovali vplyv, ktorý spôsobuje zmeny v črevnom mikrobióme v dôsledku užívania antibiotík v ranom veku na myši počas ich normálneho života,“ hovorí profesor Lynn.
Dlhodobé zmeny v imunitnom systéme
Po tom, čo sa po užívaní antibiotík znížila diverzita mikrobiómov, vedci zistili, že črevo bolo repopulované jedným z dvoch rôznych dominantných typov mikrobioty, ktoré nazvali „PAM I“ a „PAM II“.
„Myši s mikrobiómom PAM II vykazovali v neskoršom živote zvýšenú inzulínovú rezistenciu, čo naznačuje metabolickú dysfunkciu, ako aj výrazne vyššie úrovne zápalu vo viacerých rôznych tkanivách vrátane krvi, pečene a mozgu,“ upozorňuje profesor Lynn a pokračuje: „Myši s PAM II umierali približne dvakrát častejšie v porovnaní s hlodovcami, ktoré boli repopulované mikrobiotikou PAM I, aj keď obe skupiny boli vystavené rovnakým antibiotikám.“
Aby sa ďalej dokázalo, že výsledky sú dôsledkom rozdielov v získavaní mikrobiómov, a nie antibiotík, vedci urobili ďalší krok a vykonali výskum na myšiach bez mikrobiómu. Prišli na to, že na vine naozaj nie sú samotné lieky, ale skôr mikrobióm, ktorý vznikne po ich užívaní.
To, že po antibiotikách siahneme zakaždým, čo sa cíti byť chorí, je podľa lekárov krok, ktorý sa nám v nasledujúcich rokoch poriadne vypomstí. Kvôli tomu budú ľudia umierať aj pri ľahších zraneniach alebo ochoreniach.
Počet úmrtí na celom svete sa do roku 2040 kvôli rezistencii na antibiotiká navýši až o dva milióny ľudí vo všetkých vekových kategóriách v 33 krajinách. Pritom ľudia už dnes umierajú na choroby, ktoré boli predtým vďaka antibiotikám liečiteľné.
