Mala som na výber, ale sám vieš, že by som tohto nikdy nebola schopná a preto som si dieťa nechala a rozhodla sa stať matkou. Pamätám si ten večer, bola som v šiestom mesiaci a preklínala ťa a nenávidela za to, čo si mi to urobil.
Nikdy ti neodpustím to, že si pri pôrode nestál vedľa mňa a nedržal ma za ruku. Tak hrozne som si priala, aby si tam bol a povedal mi, že to všetko zvládnem a že si v tom so mnou. Ty si však vyspával opicu po halloweenskom večierku, tak ako vždy.
Tak veľmi to bolelo, keď si si miesto nás vybral večierky, párty, alkohol a vzťahy na jednu noc. To všetko pre teba znamenalo viac ako my. Vôbec ťa nezaujímalo, že ja som sa toho musela vzdať a pre naše dieťa dospieť a začať sa chovať rozumne.
Ani to, že som musela prerušiť školu a prisťahovať sa späť k rodičom, ktorí mi museli s dieťaťom pomôcť, pretože sama by som to nikdy nezvládla. Ale keď som sa pozrela na ten malý uzlíček, moje priority a hodnoty sa v ten moment úplne zmenili.
Ja ti však aj cez toto všetko chcem poďakovať za to, že si nás nechal a odišiel si. Obaja teraz vieme, že by to jedného dňa prišlo tak či tak a pre mňa či pre ňu je omnoho lepšie, že sa tak už stalo. Nedovolil si jej, aby ťa spoznala a tiež si ju ušetril tej bolesti, aby ťa videla odchádzať. Chcela by som ti však poďakovať ešte za niečo…
Ďakujem ti za to, že teraz skutočne viem, čo je dôležité. Že to nie je alkohol a preflámované večierky, ale je to ona. Nič na svete nie je krajšie a dokonalejšie než moja dcérka.
Ďakujem každý deň, že môžem v noci radšej vstávať k nej, než kvôli tomu, že mi je z alkoholu zle. Radšej budem nevyspatá kvôli nej, než kvôli bezvýznamným večierkom, keď sme nešli ani spať. Nakoniec, načo by nám dvom bol niekto, ako si ty? Vlastne vôbec na nič.”
