Ľudia začali prichádzať na cintorín už hodinu pred obradom. Ponurú atmosféru umocňoval dážď. „Tomáško asi s nami plače, keď takto prší. Prečo tu nie je medzi nami? „ Plakala jedna z jeho kamarátok na ramene svojej spolužiačky. „Áno, je strašné, ale možno to bol jeho osud,“ utešovalo ju dievča.
V ťažkých chvíľach sa ku všetkým prítomným prihovoril kňaz Peter Becík. „Z ľudského hľadiska je ťažké prijať smrť svojho blízkeho. Aj Panna Mária ako matka trpela a držala svojho mŕtveho syna v náručí. Modlíme sa za dušu nášho brata Tomáša, aby ho Boh prijal k sebe, „ vyhlásil farár. Pri spúšťaní rakvy do zeme sa nikto neubránil slzám.
„Spi sladko, Tomáško, a dávaj na nás zhora pozor,“ hovorila tichučko plačúca spolužiačka.
FOTOGALÉRIA:
