Situáciu, v ktorej sa v súčasnej chvíli Španielsko nachádza, prirovnáva k vojnovému konfliktu. „Pacientov máme rozdelených na jednotlivých poschodiach podľa toho, ako sa u nich rozvinula respiračná nedostatočnosť. Zvlášť sú ľudia, u ktorých sa Covid-19 potvrdil, no nie sú vo vážnom stave. Na našom bývalom psychiatrickom oddelení sú tí, u ktorých sa choroba rozvinula do zápalu pľúc, „opísala vzniknutú situáciu lekárka.
Situácia je už natoľko zlá, že lekári sa musia rozhodovať, koho zachránia a koho sa zachrániť nedá. „Oficiálne sa o tom síce veľmi nehovorí, ale je to nevyhnutné. Keď vám v priebehu krátkeho času príde päťdesiat ťažkých prípadov nákazy a vy máte len desať prístrojov na umelú pľúcnu ventiláciu, musíte si vybrať, koho na prístroj napojíte, „uviedla s tým, že počet pacientov neustále narastá a bolo nutné dokonca založiť „poľnú“ nemocnicu.
„V priestoroch rôznych výstavísk už vznikajú provizórne stanové nemocnice. Španielsko sa z niekoľko stoviek nakazených dostalo za dva týždne tam, kde je teraz, „uviedla.
„V piatok sme museli stanoviť vekovú hranicu – 75 rokov. Ľudia nad touto hranicou sa už u nás neliečia. Lekári sa tak musia rozhodnúť, kto má vyššiu šancu prežiť. Bude to znieť dosť zle, ale týmto pacientom v našej nemocnici podáme sedatíva, uspia ich a necháme ich zomrieť. Je to vlastne možné prirovnať k akejsi špecifickej forme eutanázie, „šokovala lekárka.
Nakazených sú v Španielsku už desaťtisíce a desiatky stoviek mŕtvych. Lekári sú vyčerpaní. „Rozprávala som sa o tom s kolegami, ktorí sú v týchto ťažkých časoch v prvej línií a sú neustále v kontakte s nakazenými. Plakali. Táto situácia je bezprecedentná. Lekár musí niekoľkokrát denne určiť, komu dokáže pomôcť a koho nechá zomrieť. “
V súčasnej dobe už nezáleží, či je lekár chirurg alebo reumatológ, všetci musia robiť všetko a pomáhať si. „Som psychiatrička, avšak v tomto momente na špecializácii vlastne nezáleží. Som takmer ako vo vojne. Madrid je na tom najhoršie, „uviedla s tým, že zdravotnícky systém skolaboval.
