„Menovaný vo viacerých prípadoch odosielal súkromnú obyčajnú korešpondenciu počas jeho umiestnenia v ústavoch zboru, ale komu bola táto korešpondencia adresovaná nemajú ústavy povinnosť evidovať,“ povedala denníku Nováková.
Zbor väzenskej a justičnej stráže listy eviduje, ale zapisuje si len dátum jej prevzatia a orgán činný v trestnom konaní, ktorému sa korešpondencia zasiela na kontrolu.
Milan Lučanský bol v kolúznej väzbe, aby neovplyvňoval svedkov a nemaril dôkazy, čo znamená, že každý jeho list musel prejsť kontrolou vyšetrovateľa. K adresátovi by sa v súkromnej korešpondencii nemohli dostať informácie o trestných činoch alebo dôkazoch.
Ministerstvo spravodlivosti o týchto listoch neinformovalo v dokumentoch, ktoré sprístupnilo verejnosti. Diskusia o nich však prebiehala na branno-bezpečnostnom výbore. Úryvok jedného z listov na zasadnutí prečítal právny zástupca rodiny Milana Lučanského. Predseda výboru Juraj Krúpa novinárom ozrejmil, že obsah listov nevedeli a nie je jasné ani to, odkiaľ Radačovský túto korešpondenciu má.
Branno-bezpečnostný výbor, ktorého sa zúčastnili aj opoziční poslanci, sa zhodol, že Milana Lučanského začiatkom decembra nezbili a zranenia si spôsobil sám.
ZVJS potvrdil pre SME aj informáciu, že Lučanskému do väzby posielala listy jeho manželka. Keďže však rovnako museli prejsť kontrolou vyšetrovateľa, do ústavu na výkon väzby v Prešove sa dostali až deň po smrti bývalého policajného prezidenta. Toho pochovali 8. januára v rodnej Štrbe za účasti rodiny a niekoľkých stoviek ďalších ľudí vrátane Kaliňáka, Harabina a rodiny Žitných, ktorá o smrti Lučanského šíri konšpirácie.
