Celé znenie statusu Petra Sabaka:
Bude treba ešte očkovať proti COVID19? Bude treba istý stupeň povinnosti v očkovaní?
Priznám sa, že tento text nepíšem v rozpoložení, v ktorom by som mohol zaručiť, že moje emócie nebudú mať vplyv na jeho obsah. Píšem ho počas nočnej služby na jednotke intenzívnej starostlivosti kliniky Infektológie a geografickej medicíny. Už od septembra 2021 sme reprofilizovaní tak, že sa staráme prakticky len o pacientov trpiacich COVID-19 a predpokladáme, že to tak zostane najbližšie 2 mesiace.
Na jednotke intenzívnej starostlivosti ležia pacienti v kritickom stave. Zväčša vyžadujú tú najintenzívnejšiu kyslíkovú terapiu, ktorú im vieme poskytnúť, a napriek tomu sa im nedýcha ľahko. A sú tu i takí, za ktorých dýcha ventilátor. Niektorých stav sa zlepšuje, iných stav sa zhoršuje bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme im pomôcť. Ani jeden zo štyroch kriticky chorých pacientov, o ktorých sa dnes večer starám, nie je očkovaný. Samozrejme, na našej JIS ležali aj očkovaní pacienti, niektorí dokonca ochoreniu podľahli.
Tvorili však výraznú menšinu a na zrátanie očkovaných pacientov ktorých sa nám na JIS nepodarilo zachrániť by mi stačila jedna ruka. Na vrchole tretej vlny pandémie na Slovensku viac ako 80% pacientov s COVID-19 v nemocniciach nebolo očkovaných. V tom čase ležalo na kovidových oddeleniach viac ako 3000 pacientov. Pre porovnanie, v tom čase v Portugalsku, ktoré zaočkovalo takmer všetkých svojich obyvateľov nad 50 rokov a ktoré ma oproti Slovensku takmer 2x toľko obyvateľov, ležalo v nemocnici len zhruba 350 pacientov s COVID-19.
Od septembra zahynulo vplyvom COVID-19 v Portugalsku približne 2000 ľudí a do začiatku šírenia delta variantu asi 2500. U nás je to už viac ako 5000 a počet každým dňom rastie. Pripomínam, že Portugalsko má takmer 2x viac obyvateľov. Nie je to vplyvom rozdielnej klímy, demografie či zdravotníckym systémom. Za naše mizerné výsledky v porovnaní s Portugalskom môže najmä náš mizerný výsledok v očkovacej kampani. Rovnako by sme v hospitalizáciách a úmrtiach dopadli, ak by sme s nami porovnávali ktorúkoľvek inú krajinu, ktorá zaočkovala viac ako 90% populácie nad 50 rokov. A to všetko len potvrdzuje pozorovania klinických štúdií, ktoré hovoria o 95% efektivite očkovania v prevencii ťažkého preiebehu COVID-19. Ak sa opäť pozrieme na obete zimnej vlny v Portugalsku a zohľadníme veľkosť populácie a konzervatívne hodnotenie príčiny úmrtia v našej krajine, môžeme dospieť k záveru, že sme nechali zbytočne zomrieť takmer 4000 ľudí.
V skutočnosti to môže byť ale oveľa viac, ak prirátame takzvané sekundárne úmrtia. Teda úmrtia pacientov, ktorí zahynuli kvôli zníženej dostupnosti zdravotnej starostlivosti vplyvom pandémie. Čo to o nás vypovedá ako o spoločnosti? A to nie nie je všetko. Podnikateľov a ich zamestancov sme pripravili o zárobok, hercov a muzikantov o publikum, deti o vzdelanie. Ak niekto povie, že to či sa dá zaočkovať, je len jeho vec pretože ide len a len o jeho zdravie, sa škaredo mýli. Nejde len o jeho život a zdravie. Ide aj o život a zdravie ľudí, ktorých operačné výkony sa vplyvom pandémie posúvali alebo tých ktorých zdravotný stav sa zhoršil, pretože bola zdravotná starolivosť menej dostupná. Ide aj prežitie gastra, hotelierstva, služieb a v neposlednom rade aj o prežitie kultúry. A ide aj o vdelanie naších detí.
Ako som spomínal na začiatku, tento text nie je nepodfarbený emóciami. Veľmi sa hnevám a je mi smutno z toho, čo sa túto jeseň a zimu deje. Videl a zažil som príliš veľa aby som si vedel udržať nadhľad. Pred chvíľou sme prijali v službe dvoch manželov, osemdesiatnikov v ťažkom stave, neočkovaných. Prečo? Nemuseli by dnešnú noc stráviť v nemocnici na kyslíku, ak by sme očkovali lepšie. Minulý mesiac som žiaľ videl umierať viacerých štyridsiatnikov a päťdesiatnikov. Boli to inak zdraví ľudia. A nebol očkovaní. Prečo? Za každým týmto človekom je príbeh. Ako ochorel, ako bojoval, ako trpela ako nakoniec svoj boj prehral. My zdravotníci sme videli ich príbehy. Boli sme pri tom ako bojovali, ako poslednýkrát telefonovali so svojimi blízkymi pred tým než sme ich museli uspať, lebo už nevládali sami dýchať. Boli sme svedkami smútku a hlbokej straty, ktorú ich predčasný odchod spôsobil. Preto mi prosím odpusťte, že sa na vec nedokážem pozerať s nadhľadom.
Čo sa stalo, stalo sa a už sa neodstane. To, že označíme vinníkov život nikomu nevráti. Je ale dôležité nedopustiť, aby sa to už opakovalo. V prvom rade musíme zistiť, aké sú dôvody toho, prečo sme tak pohoreli v očkovacej kampani. Hoci nemám vo zvyku obžovať pacientov otázkami na dôvody, prečo sa nezaočkovali, mnohí sa sami zdôveria alebo sa ich spýta niekto iný. Medzi príčinami prečo sa naši pacienti nedali očkovať, v prvom rade dominuje strach. Strach z nežiadúcich účinkov, strach z alergie, z trombóz, zo straty plodnosti alebo len neurčitý strach z neznámeho. My odborníci a štátne inštitúcie sme zlyhali v poslaní tento starch zmierniť a rozptýliť obavy. Naopak, odporcovia očkovania, či už presvedčení antivaxeri alebo len vypočítaví pokrytci, uspeli v ich snahe tento strach a neistotu podporovať. Otázka je, či to v budúcnosti dokážeme lepšie. Pri súčasne panujúcej dôvere v inštitúcie a zároveň nadpriemernej ochote príjmať dezinformácie, by nás v budúcej očkovacej kampani čakala veľmi neľahká úloha. Ďalším dôvodom nízkej zaočkovanosti môže byť aj pomerne pasívny prístup našincov k svojmu zdraviu. Ten sa neprejavil len pri očkovaní proti novému koronavírusu, ale prejavuje sa dlhodobo pri očkovaní proti chrípke, pri onkologických prehliadkach, v našej ochote chudnúť, zdravo žiť, striedmo piť a nefajčiť.
Dnes u nás už dominuje variant koronavírusu omikron. Menej často spôsobuje ťažký priebeh. S menšou pravdepodobnostou privedie človeka do nemocnice a s menšou pravdepodnosťou ho pripraví o život. Skôr či neskôr nakazí takmer každého. Po konci štvrtej vlny už zostane len málo ľudí, ktorých imunitný systém sa s koronavírusom nikdy nestretol. Bude to znamenať, že už prestanú zbytočne zomierať ľudia? Bude to koniec pandémie? Pravda je taká, že s určitosťou nevieme predvídať takmer nič. Väčšina odborníkov sa ale domnieva, že sa koronavírus nestratí a ani sa zrejme v nadchádzajúcich rokoch nestane úplne banálnym ochorením, ktoré nebude ľudí zbytočne a prematúrne pripravovať o zdravie a život. Aj ak by nevznikol žiaden nový variant, ktorý by bol nebezpečenejší a nákazlivejší, aj samotný omikorn bude v populácii tlieť a aj bez toho aby vyvolal väčšiu epidémiu, bude dostávať ľudí do nemocníc a bude zbytočne zaťažovať náš zdravotnícky systém. Navyše, ako bude plynúť čas od vrcholu štvrtej vlny pandémie, budú naše imunitné systémy zabúdať na to ako spoznať nový koronavírus a ako sním bojovať. Ďalej to, že dnes dominuje omikron variant neznamená, že nikde nevznikne potomok delta variantu, ktorý bude rovnako smrtiaci a zároveň bude schopný unikať protilátkovej odpovedi po prekonaní infekcie variantom omikron. Relatívne presne vieme, čo bude na jar a v lete. Jar a leto budú asi dobré. Život sa zasa vráti takmer do normálu. Pravda je ale taká, že nevieme aká bude jeseň a už vôbec nevieme aká bude zima. Nemôžeme sa sa ale spoliehať na to, že pandémia skončí. Že bude dobre. Na to že bude dobre a že to ustojíme sme sa už v minulosti spoliehali opakovane.
Nevyplatilo sa nám to. Nebolo dobre. Vlastne bolo veľmi zle. Preto potrebujeme nástroj, ktorý ak to bude nutné, môžeme použiť na to, aby sme zabránili tomu, aby nám zasa zbytočne zomierali ľudia. Je možné, dokonca pravdepodoné, že budeme potrebovať ďalšiu veľkú očkovaciu kampaň. Nevravím, že sa bude očkovať tými vakcínami, ktorými očkujeme dnes. Zrejme nebude. Nevravím ani, že bude nutné plošne očkovať ešte túto jeseň, možno nebude. Nehovorím ani, že bude nutné očkovať každého. Drvivá väčšina odborníkov sa ale domnieva, že si nemôžeme byť istí tým, že po odznení štvrtej vlny nebudeme potrebovať plošné očkovanie proti novému koronavírusu. Preto budeme potrebovať nástroj, ako zaistiť dostatočnú zaočkovanosť vybraných skupín obyvateľstva vtedy, ak nastane takáto potreba. Týmto nástrojom by malo byť povinné očkovanie o ktorom sa po celom svete hovorí stále hlasnejšie a stále viac ako rozhodne nie najlepšom, ale asi aspoň najúčinnejším riešení. Rozhodne si nemyslím, že by to malo byť jediné riešenie. Súčasťou riešenia by mala byť aj otvorená a úprimná informačná kampaň. Odborná, ale zároveň zrozumiteľná. A v prípade povinného očkovania, ešte viac ako v prípade odporúčaného očkovania, musí byť absolútny dôraz kladený na jeho bezpečnosť vo vzťahu k jeho benefitom. Táto podmienka je samozrejme v prípade súčasnej očkovacej kampani dodržaná, je ale dôležité neustále ju zdôrazňovať. Taktiež sa drvivá väčšina odborníkov domnieva, že povinnosť očkovať sa by nemala uplatňovať univerzálne. Napríklad, ak by sme zavádzali povinné očkovanie v lete 2021 a chystali sa tým na vlnu vyvolanú delta variantom, racionálne by bolo zaviesť povinné očkovanie pre ľudí nad 50 rokov.
Myslím si, že je zavedenie povinného očkovania proti novému koronavírusu v súčasnosti ideálnym riešením? Nie, nemyslím si že je to ideálne riešenie. Myslím si, že by sme ho ale mali mať k dispozícii, ako najúčinnejší nástroj k zaisteniu dostatočnej preočkovanosti cieľovej populácie v prípade, že ťo bude nevyhnutné pre záchranu životov. . A dnes rozhodne nikto nemôže povedať, že tá potreba nenastane.
