Keď šteklia dospelí dieťa, väčšinou sa chcú baviť, ale to neznamená, že výsledok nebude škodlivý. Z pohľadu dieťaťa nechcené šteklenie posilňuje myšlienku, že dospelý má právo robiť s telom dieťaťa to, čo ono nechce.
Richard Alaxander, profesor evolučnej biológie na University of Michigan, potvrdzuje, že šteklenie je forma dominancie a smiech, ktorý pri ňom vzniká, je evolučný spôsob, ako prejaviť submisivitu. Šteklenie je podľa neho forma mučenia.
Však tiež počas panovania dynastie Han v Číne šteklenie fungovalo ako spôsob, ako mučiť šľachtu a ako veľmi rýchlo dosiahnuť u šteklivých osôb určitých cieľov. Šteklenie bolo tiež populárne v Japonsku, kde pre neho vytvorili dokonca slovo kusuguri-krajine, čo znamená doslova „nemilosrdné šteklenie“.
Vernon R. Wiehe z University of Kentucky študoval asi 150 dospelých, ktorí boli v detstve zneužívaní svojimi súrodencami. Mnoho z nich uviedlo šteklenie ako najčastejší typ fyzického zneužívania. Štúdia dospela k záveru, že šteklenie môže vyvolať extrémne fyziologické reakcie, ako sú zvracanie či strata vedomia.
Dieťa, ktoré rodičia šteklia, nemusí mať dostatok sily rodičom vysvetliť, aby prestali. Bohužiaľ šteklenie môže spôsobiť záchvaty nekontrolovateľného smiechu, ktorý je ťažké zastaviť. Takýto smiech môže dospieť až do okamihu, kedy šteklená osoba nemôže dýchať a nemôže ani povedať, že sa nachádza v ťažkej situácii.
Niečo, čo začalo ako zábava, môže teda skončiť ako zdravotná komplikácia! Pritom existuje veľa iných spôsobov, ako sa baviť. Ak už chcete dieťa poštekliť, najprv sa ho spýtajte. Alebo radšej zvoľte iné prostriedky pre fyzický kontakt. Dotyk je veľmi dôležitý, potrebujeme ho, aby sme rástli. Ovšem nemusí to byť práve šteklenie!
